Priatelia mi (z nejakého pre mňa absolutne nepochopiteľného dôvodu) opakujú aby som už prestala pozerať Housea lebo sa ním stávam. V akom dedinskom svete je to urážka? Som spoločensky nemožná? To má byť celé merito veci? Okey, som ako House. Sorry. Komu sa nepáči, má smolu. Nebudem doma plakať do vankúša preto že som niekomu povedala "sklapni". A to má byť problém? Systém je viac hore nohami ako som si myslela.<br>Pre určitú skupinku ľudí som úplná katastrofa. So školou som nikdy nemala problém plus ma vytáča keď počujem "vadí" alebo "pozde". Ľudia! To sú čechyzmi. Normálne vidím Štúra ako na nás ukazuje a hovorí "Vy nehodní!" Áno,až tak ďaleko som sa dostala.<br>Milujem knihy. Všetky. Som ochotná im venovať celé týždne ale to som ešte nikdy nemohla. Kruci.<br>Približne dvakrát do týždňa potrebujem nejaký pohyb. Nie pre radosť z neho a podobné otrepané kraviny. Z oveľa prozaickejšieho dôvodu, dokonca až tak prozaického že sa dá vyjadriť jedným slovom: línia. Stážim si ju, mám z toho celkom fajn pocit že som aspoň trošku uvedomená a nevykašlem sa na seba.<br>